Ako sme to zvládli

Milí priatelia,

a je to tu. Po dlhom období, som s radosťou vymenila tenisky za lodičky, džínsy za kostým. Tie lodičky nebol až taký problém, kostým som si musela zohnať nový. Samozrejme väčší :). Milo som prekvapená z vašej empatie, keď sa k nám opäť vraciate a váš prvý láskyplný pohľad padne na vašu Simonku, Lenku, Mareka… s otázkou: „Ako ste to všetko zvládli“? A práve to ma inšpirovalo napísať tento blog.

Zároveň ma oslovila veľmi sympatická Timea Keresztényiová, vedúca redakčného tímu MADAM EVA, či by som venovala pár slov ich čitateľom o tom, ako to zvládam ako manažérka hotela. Najskôr som váhala, nechcem sa sťažovať, veď sú aj oveľa vážnejšie problémy ľudí. Písanie odpovedí však bola taká moja skromná spoveď, po ktorej sa mi veľmi uľavilo. Jedným dychom som dala zo seba celé dve dlhé vlny zatvorenia a obmedzenia. Takže, ak ste nemali tú príležitosť zalistovať si v MADAM EVE, mimochodom v mojom obľúbenom časopise, nech sa páči, pozývam Vás do nášho sveta a prajem príjemné čítanie :).

Korona veľa zmenila, spochybnila, zastavila. Pre môj osobný život to bol zásah zhora. Práve rok 2020 bol pre mňa ako manažérku kritický. Burnout, alebo vyhorenie, po 15 rokoch na vrcholovej pozícii. A keď som sa potešila predstave, že bude viac voľna, relaxu, konečne sviatky a víkendy s rodinou, opak bol pravdou. Hotel som prevzala už v roku 2009 (začiatok hospodárskej krízy) takže skúsenosti s krízovým riadením mám. Táto kríza bola a je však neporovnateľná. Emocionálne najťažším obdobím bola 1.vlna. Neviete do čoho idete, ako dlho to bude trvať, otvoríme ešte vôbec niekedy? Začala príprava scenárov A, B, C, D aj E. Chaos v opatreniach, pomoci, prispôsobovanie podniku podľa informácii z tlačoviek bolo nad sily a predvídateľnosť aj pre zdatného krízového manažéra. Veľa otázok a pochybnosti zamestnancov, dodávateľov, banky a v neposlednom rade vás, milí hostia.

Zatvorili nás z jedného dňa na druhý 15.03.2020

Možno si to nikto takto neuvedomí, ale v sklade ostalo veľa surovín, zásob, v systéme veľa prijatých rezervácii a zaplatených záloh za kongresy, pobyty, zaplatené zálohy na investičné aktivity a opravy v desiatkach tisíc eur, ktoré už nebolo možné zastaviť. Budeme zatvorení len 2 týždne? Nikto netušil. A prišli ďalšie dva a ďalšie dva týždne povinného zatvorenia. Pochopili sme, že skôr ako v lete neotvoríme. Otvorili sme až v polovici júna a tešili sa z vašich príchodov.

V polovici októbra 2020 prišla znovu povinnosť zatvoriť. Potom otvoriť a znovu zatvoriť. Malá nádej prišla s adventným obdobím. No 15. 12. 2020 sme sa však rozhodli kvôli zhoršujúcej sa situácii iniciatívne zatvoriť, zo solidarity voči našim vyčerpaným zdravotníkom. Aj keď oficiálny STOP pre hotely prišiel až 1.1.2021.

Pýtate sa, či som mala aj takú chvíľu, že končím, kašlem na to, nevládzem, odídem, predáme to…..? Tak zlé to až nebolo. Možno aj preto, že sa nerada vzdávam bez boja. Táto doba je veľkou skúškou pre všetkých lídrov. Komunikácia sa stala najdôležitejšou súčasťou sveta pandémie. Veľa ľudí okolo mňa malo nastavené očakávania. Zistila som, že keď som ja v pohode a dávam signál, že presne viem čo robím a prečo to takto robím, ľudia mi dôverujú. Zachovať pokoj, reálne pomenovať veci, no komunikovať ich s pozitívnym výsledkom. Veľmi flexibilne sme znížili všetky náklady, pripravili sme sa na najhoršie ekonomické, personálne aj prevádzkové scenáre. (Mám pocit, akoby som vypracovala 5 diplomových prác :).)  No ani jeden nezahŕňal predaj hotela. Môj tím je úžasný, sme hodnotovo nastavení veľmi podobne a moja intuícia a predvídateľnosť krokov ma nesklamala.

Je pravda, že mi celé dni v kancelárii išli len správy, diskusie s odborníkmi, ale bolo to potrebné, aby som bola stále v obraze, orientovala sa a pochopila celú situáciu, súvislosti a vedela tak koordinovať celý môj tím aj podnik. Prišli aj ponuky na odkúpenie hotela, ale my tu žijeme, je to slovenský podnik, rozvíjali sme náš hotel postupne, prečo by sme sa ho mali len tak ľahko vzdať v prospech zahraničného kapitálu. Našu chuť bojovať to len posilnilo. Ale úprimne, boli veľmi ťažké chvíle, stavy úzkosti, bezmocnosti, možno aj slzy, ale tie vždy ostali za dverami mojej kancelárie. Počas tejto pandémie sme zistili, kto skutočne sme. My, naši priatelia, partneri, rodina, kolegovia, obchodní partneri, ale aj vy, naši hostia. A to nás najviac dojalo. Tým, že ste nerušili Vaše pobyty, nechali nám zálohy za pobyty, dokonca ste rezervovali aj nové, kupovali darčekové poukazy, stromčeky do záhrady, toľko prejavov solidarity…

Z CELÉHO SRDCA ĎAKUJEME!

Veľmi si vážim aj ústretovosť našej banky, dodávateľov, našich zamestnancov, ktorí pochopili situáciu. Myslím, že je to výsledok našej dlhodobej poctivej práce a budovania dlhodobých férových vzťahov. Nič neprijímame ako samozrejmosť. Požiadali sme aj štát o príspevok na mzdy zamestnancov, ktorí ostali doma, či príspevok na pokles tržby, ktorý prišiel vo výške 4,4% z poklesu tržieb. Stratili sme však 4,5 mil. EUR. Je to strašné číslo. Ale len číslo. Najdôležitejšie sú vzťahy. Súkromné, pracovné, vzťahy s vami, našimi zamestnancami, obchodnými partnermi, pretože spoločne to znovu rozbehneme.

Nebolo lepšie obdobie na komunikáciu našich hodnôt, hodnôt firmy, ktorú mám tu česť viesť. Nie je dôležité len propagovať služby, ktoré poskytujeme, ale aj ľudí, ktorí ich tvoria a ľudí, ktorí zveľaďujú naše krásne Slovensko. Je nás stále 116 :). Dokázali sme to ustáť bez prepúšťania. Boli len 3 prepustenia aj to plánované a prirodzené odchody. Personál je pre náš hotel kľúčový. 16 rokov sme spoločne Kaskady budovali, to kde sú dnes, je výsledkom tvrdej a obetavej práce každého člena môjho tímu a vášho záujmu o nás.

Chýbali ste nám.

A tiež ten zhon, adrenalín, zdravý stres, vypätie po akciách, sviatočných pobytoch a potom ten radostný pocit z dobre odvedenej tímovej práce a pochvaly, ako sa tu máte super. Jednoducho pocit radosti a šťastia, že sme užitoční a potrební. Tak sa teraz opäť teším nielen na vás, ale aj svojich kolegov, vôňu a celkovú atmosféru hotela, keď to tu žije. Chodiť tie mesiace do prázdneho hotela, bez hudby, v tme, v zime bol veľmi smutný pocit. Hlavou mi vírili spomienky, za tých 16 rokov ich mám toľko…
Práve v apríli sme mali s vami oslavovať 15. výročie. Verím, že vás potešilo aspoň video :). Púšťala som si ho niekoľkokrát za sebou. Koľko krásnych zážitkov máme s vami, koľko práce máme za sebou. A z pocitu vyhorenia mám opäť pocit radosti zo všedných dní, ktoré dnes vnímam ako výnimočné. Dúfam, že mi to ešte dlho vydrží.

Pre vás :)

Katarína Malová
General Manager

‍